Založ si blog

Pacient v košickej nemocnici je len kus mäsa na bielej plachte.

Lekári sa v týchto dňoch vyhrážajú výpoveďami. Podľa mňa mnohí z nich nemajú morálne právo sa vyhrážať. Chcú zmenu systému, ale zabúdajú na to, že aj oni tvoria daný systém, ktorý je v mnohých nemocniciach katastrofálny vrátane katastrofálneho prístupu k pacientom. Ak chcete páni zmenu, mali by ste začať od seba a prestať sa správať ako bohovia, ktorých pacient vôbec nezaujíma. Preto som sa rozhodol venovať tento článok na základe mojej osobnej skúsenosti z UN, všetkým tým lekárom, ktorí si myslia, že sú bohovia, a nie lekári, ktorí majú slúžiť pacientom.

Po 20 rokoch som mal tú možnosť a vychutnať si úroveň slovenského zdravotníctva a to ako pacient v lôžkovej časti Univerzitnej nemocnice (bývalá Fakultná nemocnica) v Košiciach na Terase. To, že ľudský faktor je v tomto zariadení na poslednom mieste som zistil už keď som tu chodil s mojím 80 ročným otcom, ktorý tu bol operovaný na žlčník a neskôr na pruh (česť výnimkám, ktorým týmto ďakujem že sú akí sú). Prikážu vám prísť ráno na 08,00 a potom vás nechajú čakať do 12,30 na prázdnu posteľ na drevenej stoličke s 80 ročným, ťažko mobilným človek a to v oboch prípadoch, takže sa nejednalo o náhodu. Operácia žlčníka je 3-dňová záležitosť. Otca som doniesol v pondelok, operovali ho vo štvrtok a pustili ho domov v pondelok, lebo v piatok ho už nemal kto prepustiť. A tak tam ležal namiesto 3 dní 8, čiže o 5 dní navyše, ktoré si isto nemocnica nechala od poisťovne preplatiť. A potom, že prečo chýbajú v systéme peniaze.

Ale poďme späť ku mne. Pri nástupe som si povedal, že sa budem snažiť splynúť s davom a nechať sa unášať dianím na oddelení ako tuctový slovenský pacient, nedomáhať sa normálnych práv (minimálne na informovanosť) aké má mať pacient a čo by malo byť samozrejmosťou zo strany lekárov voči pacientovi. Veď aj keď s autom prídete do autoservisu, tak vám povedia – toto je chybné a urobíme to tak a tak. V nemocnici ale nie. Nastúpil som na lôžkovú časť v utorok. Operácia bola plánovaná na stredu. Očakával som, že pred operáciou príde niekto za mnou a povie mi, čo mi budú rezať a tak podobne. Nestalo sa. Večer pred operáciou prišla do izby sestrička, povedala mi nech jej ukážem plece a vpálila mi injekciu do ramena. Keď som sa opýtal prečo som to dostal, povedala mi v rýchlosti nejaký názov a odišla. Ale ja som sa pýtal, na čo som to dostal a nie čo. Povedal mi to spoluležiaci na izbe. Očakával by som, že pred podaním injekcie by malo byť absolútnou samozrejmosťou povedať pacientovi, čo mu idú pichnúť. Nestalo sa.
Ráno pred operáciou prišli do izby študenti medicíny. Jedna z nich sa ma opýtala, ako sa cítim po operácii. Vidno, že sa na mňa pripravili…Okrem iného som im povedal, že mám pocit, že „Pacient v košickej nemocnici je len kus mäsa na bielej plachte.“ Nič viac.

Po operácii, keď som sa zobudil, mi sestrička menila transfúziu – okrúhla sklenená fľaška dokapala a napojila mi ploskú umelohmotnú. A tak som sa opýtal, aký je rozdiel v obsahu medzi nimi. Odpoveď bola stručná:“ V obsahu“ a odišla. Sused dostal záchvat smiechu z tejto úžasnej odpovede. Takže opäť som sa nedozvedel, čo to pichali do môjho tela. O 13,30 hod. prišla do izby druhá sestrička a oznámila mi, že toto (biela tabletka) si mám vziať večer a odišla z izby. Spolubývajúceho som sa opýtal, keďže tam ležal už mesiac, kedy je to ten večer – o 17,00 hod. alebo 23,00 hod.? Pre istotu som sa išiel opýtať druhej sestričky, že čo za biely zázrak som vyfasoval, a o ktorej to mám brať. Sú to antibiotiká a musíte ich brať vždy o šiestej. Takže keď vám niekto v UN povie, že toto si zoberte večer vážení, znamená to, že je to o 18,00 hod. Aspoň v Košiciach. Opäť mi nikto nepovedal, aké antibiotiká beriem, ako dlho ich mám brať a podobne.
Operovaný som bol v stredu. Moje tri diery v tele po celý zvyšný môj čas strávený v nemocnici (do soboty rána) nikoho nezaujímali. Či to náhodou nemokvá alebo nehnisá, či to nie sú zapálené a podobne. Ani náznak nejakého záujmu. Neboli hodné žiadneho vôbec pohľadu. Prvý lekár sa pozrel na moje rany po operácii až v deň, keď mi vyťahovali stehy.

Čo ma však úplne šokovalo, že nikomu sa neráčilo mi povedať, aké môžu byť pooperačné prejavy, že čo je normálne a čo nie je normálne, že aké môžu nastať prípadne komplikácie atď. Opäť sa nič podobné nestalo. A to mi operovali cievy v brušnej dutine.

Na chodbe po operácii som sa stretol s nejakým lekárom (Doc.Nagy) , ktorý mi oznámil, že on ma operoval, a že mám prísť k nemu na kontrolu o týždeň do jeho súkromnej ambulancie na Severe. Chvíľu som rozmýšal (a nič som nevymyslel), že keď som bol operovaný v štátnej nemocnici, prečo mám prísť na kontrolu do súkromnej ambulancie. Prečo?

Niečo podobné som zažil pred 2 rokmi, keď som bol so žilami v štátnej nemocnici, tak mi lekár povedal, že budem čakať cca ¾ roka na schválenie od poisťovne, ale že on mi to môže urobiť skôr v jeho súkromnej ambulancii. Takže sumasumárum – štátny lekár, v štátnej nemocnici, financovaný zo štátnych peňazí cez pracovnú dobu si dohadzuje zákazky do svojej súkromnej ambulancie. Mám otázku:“Majú takíto „štátni“ lekári záujem, aby fungovali štátne nemocnice? Podľa mňa nie. Veď je to choré takéto prepojenie. Aj ja chcem byť štátnym zamestnancom a dohadzovať si takto zákazky.

Ale poďme späť do našej krásnej nemocnice.
V piatok ráno na vizite (opakujem v piatok ráno) bolo oznámené môjmu susedovi a aj mne, že v sobotu ráno odchádzame. V sobotu ráno (čiže po 24.hodinách) sme sa pekne pobalili a išli si po papiere. Najprv sused, ktorý tam ležal mesiac a ktorý nemohol sedieť (iba stáť a ležať), takže nemohol ani šoférovať, či cestovať MHD. Sestrička mu odovzdala papiere, ale mu oznámila, že po prepúšťaciu správu si musí prísť v pondelok, lebo za 24 hodín ju nemal kto pripraviť !!! Mal veľké „šťastie“, že je z Košíc. To, že nemôže cestovať MHD a ani v aute asi nikoho nezaujíma. No a čo, že má prísť v pondelok !!! Veď je aj tak na PN. Prišiel som ja na radu. Mne bolo oznámené, že sa mám tiež dostaviť v pondelok, lebo mne zase niekto zabudol vypísať PN. Čo z toho, že mám diery v bruchu a jazvy mi šúchajú nohavice pri chôdzi. Koho to zaujíma ?! (vypísanie PN trvá cca 1 minútu)

Zbalili sme si veci a rozlúčili sme sa s hrdzavými radiátormi na izbe, s opadajúcou omietkou na chodbe (4 x 1 m), so záchodom, v ktorom nonstop preteká voda 24 hodín denne a nikomu to nevadí, a s chodbami, ktoré sa nedajú vetrať a aj keď je vonku zima a vy musíte chodiť hore bez, aby ste sa nepotili, a taktiež aj s cigaretovým zápachom na nevetraných chodbách (a aj v izbách) počas nočných služieb…

Prišiel som domov z nemocnice a správach dávali informáciu, že zdravotníci štrajkujú za lepšie podmienky. A čo pacienti. Kto sa ich zastane?

V stredu som išiel s prepúšťacou správou v ruke na kontrolu do súkromnej ambulancie pána Doc., ktorý ma operoval v štátnej nemocnici. Vo dverách som dostal otázku, či som doniesol fotokópiu prepúšťacej správy. Povedal som, že nie, lebo mi to nikto nepovedal. A tak mi oznámil, že mi zoberie môj jediný originál (!!!). A výsledok je ten, že ja ako pacient, nemám žiadny odborný doklad o tom, že som bol a na čo operovaný a podobne. To si pán docent nevie zabezpečiť jednu kopírku? Veď denne musia chodiť k nemu pacienti s prepúšťacími správami, s tými správami, ku ktorým sa on ako lekár v štátnej nemocnici môže kedykoľvek dostať. Akým právom si vôbec dovolí lekár odobrať pacientovi jediný doklad – prepúšťaciu správu?
A tento pán docent dokonca vyučuje budúcich lekárov. No ak im vštepuje postupy a formy správania aké on praktizuje v nemocnici, tak ďakujem pekne.

Toto všetko, čo som vyššie napísal a zažil, bolo dôvodom napísania tohto článku, lebo čo je veľa – to je veľa, páni lekári. Odmietam, aby z mojich daní bol financovaný tento bordel, kde sa pacient naozaj cíti ako kus mäsa ležiaceho na bielej plachte a aj sa k nemu tak pristupuje.

Dokedy pani riaditeľka UN? Dokedy pán minister? Dokedy vážení páni politici sediaci v orgánoch štátnych nemocníc za krásne odmeny?

Na záver: Pán lekári a dámy sestričky, najprv si urobte poriadok vo svojich nemocniciach (systémový, finančný, v prístupe k pacientom) a až potom choďte štrajkovať do Bratislavy za lepšie podmienky.

Aké sú vaše zážitky z nemocníc, dámy a páni? Napíšte to aj s menami lekárov. Aj tých dobrých a aj tých zlých.

Títo košickí poslanci Vám predajú lukratívny stavebný pozemok v Košiciach za 45 EUR/m².

12.12.2016

A úplne im stačí povedať, že im poviete, že tam bude stáť parkovací dom s 2 podlažiami. Nič viac. Vôbec ich nebude zaujímať, že či pre 10 alebo 200 áut. (Investor musí poriešiť cca viac »

Vďaka R. Rašimu sa vrátil do Košíc rok 1968.

05.09.2016

Údajne gentleman. Pred pár dňami nás opustila - sedemnásobná olympijská víťazka, štvornásobná majsterka sveta, jedenásťnásobná majsterka Európy a štvornásobná Športovkyňa roka Česko-Slovenska. viac »

Klamú zamestnanci mesta Košice vedome či z neznalosti ?

16.08.2016

Dnes som obdržal e-mail tohoto znenia:“ Moje meno je Viktória (Pirochová) a pracujem ako manažérka Návštevníckeho centra v Košiciach na Hlavnej ulici. Naša spoločnosť bola založená ako viac »

zemetrasenie, seizmológ,

Panamu zasiahlo zemetrasenie, v metropole sa triasli mrakodrapy

20.02.2017 22:18

Silno pociťované zemetrasenie otriasalo mrakodrapmi v hlavnom meste Panamy a vynútilo si evakuáciu niektorých budov.

Herbert Raymond McMaster

Trump si za bezpečnostného poradcu vybral generála McMastera

20.02.2017 21:35

Americký prezident Donald Trump si ako nového poradcu pre národnú bezpečnosť vybral generála Herberta Raymonda McMastera.

Marián Tkáč

Matica sa podpísala pod škandalózne video

20.02.2017 20:00

Ustanovizeň, ktorá by mala budovať povedomie národa, namiesto toho pustila na verejnosť video, z ktorého cítiť obhajobu fašistického Slovenského štátu.

vitalij čurkin

Zomrel ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin

20.02.2017 19:10, aktualizované: 20:50

Vo veku 64 rokov v New Yorku náhle zomrel dlhoročný veľvyslanec Ruska pri OSN Vitalij Čurkin.

Lipták Zdenko

...píšem o veciach verejných a korupcii, lebo verím v lepšiu spoločnosť... zdenkoliptak.com

Štatistiky blogu

Počet článkov: 46
Celková čítanosť: 99863x
Priemerná čítanosť článkov: 2171x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy