Keď podníkáte, komu odvádzate dane? Štátu.
Keď stratíte prácu, kde sa idete nahlásiť? Na úrad práce, ktorý patrí štátu.
Keď chcete požiadať o podporu v nezamestnanosti, koho žiadate? Štát.
Čiže štát má cez právne normy nastavený systém tak, aby pokryl celý štát a pre všetkých občanov platili rovnaké pravidlá hry. Vrátane podnikateľov.
Čiže ak máme napríklad dopravné firmy, tak pre všetky musia platiť rovnaké pravidlá. Alebo pre všetky potraviny. Alebo pre reštaurácie.
Čo by ste povedali na to, kedy štát zaviedol také zákony, že reštaurácie, ktoré sídlia v supermarketoch, by platili vyššie dane ako tie, čo majú vchod priamo z ulice. Alebo všetky prevádzky v supermarketoch by platili vyššie dane ako tie ostatné, ktoré sú hneď vedľa supermarketu na ulici. Isto si teraz hovoríte, že čo za nezmysly to tu píšem. Ale to bohužiaľ nie su nezmysly.
Nastala kríza. Štát prikázal zatvoriť prevádzky. Štát potom začal prijímať kompenzačné opatrenia, aby pomohol prevádzkam na Slovensku. Niektoré nemohli vôbec podnikať. Niektoré tak trošku. Medzi tie ktoré mohli podnikať tak trošku patrili aj reštaurácie a im podobné zariadenia. Aj počas krízy mohli podnikať s pouličným predajom alebo s rozvozom stravy, lebo všetci musíme každý deň jesť,
A kde sú v tom celom mestá?
Asi nikde, nakoľko politika zamestnanosti je výlučne v rukách štátu. Štát prikázal zatvoriť prevádzky, štát opatrenia postupne uvolňuje a štát aj kompenzuje dané straty všetkým a rovnako. Rovnako všetkým predajniam s rovnakým sortimentom a podmienkami po celom Slovensku.
A prečo?
Lebo štátne obmedzenia má kompenzovať štát. Nikto iný.
Ak by obmedzenia presadilo mesto, tak by to malo robiť mesto.
Nakoľko v mestách máme rôznych politikov a aj takých, ktorí sa radi pasujú do role záchrancov aj tam, kde nie je ich parketa, tak niekto z komunálnych politikov vymyslel, že mestá kvôli kríze podporia podnikateľov vo svojich mestách. Tešíte sa?
Nepodporia ale všetkých.
Podporia len reštaurácie.
Ale ani tu nie všetky.
Len tie, ktoré majú letné záhrady.
Ale ani tu nie všetky.
Len tie, čo majú letné záhrady na mestskom pozemku.
Ale ani tu nie je zabezpečená rovnosť a spravodlivosť. Ak máte obrovskú letnú záhradu, tak získate väčší benefit ako ten, čo má menšiu.
Tie ostatné, bez letných záhrad alebo so záhradou na súkromnom pozemku, hneď vedľa v susedstve majú smolu.
A tak sa do naších miesta vkráda populizmus a nerovnosť, ktorý kruto narúša podnikateľské prostredie, selektuje reštaurácie na vyvolené a nevyvolené a narúša hospodársku súťaž. A to len preto, že komunálni politici chcú vyzerať ako krásni bojovníci, ktorí chcú pomôcť – vyvoleným.
Na záver chcem povedať, že vôbec nemám nič proti letným záhrad. Ide mi len o rovnosť.
Dnes štát prijíma zákony v skrátenom procese. Ak by primátorom naozaj išlo o to, aby pomohli obyvateľom svojim miest, tak už dávno mohli presadiť také zmeny zákonov, ktoré by pomohli všetkým a rovnako. Nie len úľavou malej skupine zariadení s letnou záhradou na mestskom pozemku, ktorej sa všetci košičania zložia so svojich daní na sumu 200 000 EUR. Toľko by mal stáť daný populistický krok (výpadok v príjme mesta), ktorý predkladá na schválenie primátor mesta Košice Polaček.
Ak chcú primátori naozaj pomôcť občanom, tak nech presadia v NRSR, aby mestá mohli počas roka znížiť daň z nehnuteľnosti VŠETKÝM o 10-15 či 20%, prípadne odpustiť platby na posledný štvrťrok .
Toto by bolo pre mňa spravodlivé a zabezpečujúce rovnosť.
foto: Zdenko Lipták