Zdeno Lipták – Košice Západ

Počúvame zo všetkých strán, aké dôležité je chrániť životné prostredie, faunu a flóru. Mesto Košice sa chce uchádzať o titul Zelené mesto Košice, aj keď nikto netuší, čo sa za tým skrýva a či už podalo žiadosť. Ak by chcelo byť mesto Košice naozaj zelené, malo by si hneď v úvode nastaviť „zelené“ procesy fungovania svojich úradov a samosprávy ako celku. Malo. Do dnešného dňa druhé najväčšie mesto Slovenska nezamestnáva žiadneho odborníka na flóru (biológ, zoológ…), ktorý by bol nie len odborník, ale aj koordinátor na problematiku fauna a flóra a vie osloviť ďalších odborníkov. Oddelenie dopravy si žije svojim životom, ÚHA taktiež, odd. stavebné detto. Ak by sa raz-dvakrát do mesiace všetci stretávali, čiže biológ, dopraváci, stavebníci a ÚHA, predišlo by sa viacerým chybným rozhodnutiam, povoleniam či realizáciam.

V meste sa nachádza ešte pár posledných zelených miest, ku ktorým by sa malo mesto správať ako v pokladu na svojom území. Malo. Za posledné roky v Košiciach vymizli viaceré (chránené) biokoridory a viacerí sme sa pýtali: „Ako je to možné?“

Dnes už to vieme, tušíme. Urbanistické štúdie pre mesto robili pravdepodobne developeri a nie na to príslušní odborníci. A developer vždy uprednostní svoje záujmy nad záujmy prírody.

V máji 2020 som na rokovanie Komisie životného prostredia pri Mestskom zastupiteľstve zaradil bod ohľadom košického pľuvatka. Dovolil som si prizvať všetkých odborníkov z mesta, ktorí sa danej lokalite venujú celé roky, vrátane zástupcu Útvaru hlavného architekta mesta Košice (ďalej len ÚHA). Prešli sme si celú históriu danej lokality a povedali čo ďalej.

foto: Zdenko Lipták

Zástupca ÚHA predstúpil pred prítomných a pochválil sa, že s developerom, ktorý chce neďaleko pľuvatka stavať bytový komplex, sa dohodli, že zadarmo vypracuje pre mesto urbanistickú štúdiu celého územia. A aj ju vypracoval ako developer. Diagonálne cez celé územie navrhol asfaltovú komunikáciu. Po tejto informácii nastalo na komisii ticho. Takmer všetci boli šokovaní. Ja som na „úžasnú dohodu“ ÚHA s developerom povedal, že je to presne to isté, ako keby sme nechali bankovému lupičovi naprojektovať banku. Developer navrhol danú zbytočnú cestu, aby územie rozdelil na 2 časti, ktoré sa už potom ľahšie zničia a zdeveloperujú. Mne osobne daná dohoda smrdí aj korupciou a aj stratou nezávislosti ÚHA pri posudzovaní investičného developerského zámeru „štedrého“ developera. Polícia nedávno riešila korupciu starostu jednej obce, ktorý vyžadoval od tých, čo chceli stavať, aby prispeli na účet obce. Toto je defacto skoro to isté.

foto: Zdenko Lipták

Na komisii po týchto šokujúcich informáciách sa dohodlo, že ÚHA bude ďalšie kroky konzultovať s odborníkom z UPJŠ. Ostalo len pri sľuboch. Len raz (18.06.2020) sa ÚHA ozval, že či môžem danému zástupcovi-odborníkovi oznámiť, že o 30 minút bude rokovanie na ÚHA k danej téme. Úžasné ! Tridsať minút pred rokovaním si na neho spomenuli, namiesto toho, aby mu to dali vedieť niekoľko dní vopred. Odvtedy sa neozvali…

A teraz si prečítajte, čo o urbanistických štúdiách píšu iní:

Urbanistická štúdia rieši čiastkové problémy v území. Štúdia môže slúžiť na rôzne účely, čo sa v praxi niekedy zneužíva. Pokiaľ štúdiu zabezpečuje investor a nie obec, môže sa ľahko stať, že projektant pri jej vypracovaní uprednostňuje najmä záujmy investora a nie komplexné záujmy obce.
Zdroj: https://www.geodatastore.sk/clanok/ako-sa-moze-verejnost-podielat-na-rozvoji-uzemia

Urbanistická štúdia je v súčasnosti „zneužívaná“ a využíva sa nie ako nástroj na tvorbu urbanistických koncepcií a územnoplánovací podklad pre územný plán a to už v štádiu formulovania zadania, ale ako ľahko získateľný podklad pre rozhodovanie o výstavbe, teda o umiestňovaní stavieb. Územnoplánovacie podklady (urbanistické štúdie) sú často používané ako náhradné nástroje pre územné rozhodovanie tam, kde absentuje územný plán obce alebo zóny.

Zdroj: https://www.uzemneplany.sk/zakon/stavebny-zakon-pravidla-pre-vsetkych-z-pohladu-architektov

No a Košice, ktoré chcú byť údajne zeleným mestom, sa vydali presne touto smutnou cestou. Žiadny návrh na záchranu územia, žiadny návrh VZN o ochrane daného územia, žiadne diskusie s odborníkmi pred samotným zadaním riešenia územia atď atď… Developer vie všetko a mestom založený ÚHA ticho súhlasí.

Vidím, že do záchrany danej lokality bude potrebné zatiahnuť aj verejnosť, aby sa veci pohli správnym smerom a aby sa podarilo danú lokalitu zachrániť a vyhlásiť za obecné chránené územie, s náučným chodníkom a náučnými tabuľami, so zachovaním porastov a mokradí v danej lokalite bez akejkoľvek výstavby a zachovania pre budúce generácie.