Zdeno Lipták – Košice Západ

     Dnes je moderné a aj potrebné rozprávať o ochrane životného prostredia, o klimatických problémoch a podobne. Ale aj konať.

     Všetci vieme, že odvádzanie vody zo striech či ciest do kanálov je zlé riešenie. A ja s tým úplne súhlasím. Ak by sme nemali kanalizáciu, tak dažďová voda, ktorá by spadla, ostala by na danom mieste kde by sa vytvorili mláky a a na zhutnených či vychodených miestach aj blato. To blato, ktoré je potrebné pre tisícky živočíchov a najmä vtákov napr. pri stavaní hniezd. Jar tohto roku bola 5 týždňov bez zrážok a aj bez mlák s vodou a blatom. Vďaka narušeniu cyklov v prírode máme čím ďalej, tým častejšie obdobia sucha a potom obdobia dažďa.

     A teraz sa mnohé mestá a kraje rozhodli, že vybudujú desiatky dažďových záhrad z verejných peňazí, do ktorých stečie voda zo striech a za 2-3 dni vsiakne v dažďovej záhrade do zeme. Čiže doteraz sme prišli o vodu takmer okamžite v kanáloch a teraz za cca 2 dni v dažďových záhradách.

     Žiadna mláka, žiadne blato, žiadny prípadný zdroj vody do nasledujúcich dní, kedy nemusí pršať i niekoľko týždňov. Ale vtáky potrebujú blato, potrebujú vodu tak isto ako hmyz, jašterice, ježkovia, včely… Toto ale podľa mňa málokoho zaujíma. Pre mnohých sú základom fotky na FB a nikomu nevadí, že dažďová záhrada s 10 druhmi rastín niečo stojí (zbytočne vyhodené verejné peniaze), že sa o ňu treba každý rok starať ako o kvetinový záhon, čo si vyžaduje človeka i materiál (ďalšie každoročné investície). Podľa skúseností mnohé dažď.záhrady zlikvidujú priestor okolo školy, lebo v nej sa deti hrať nemôžu a vodu do nej často privádzajú dlhé rúry vedúce cez pozemok, čím ho tiež degradujú a najmä, živočíchom toto nepomôže v čase sucha, lebo voda vsiakla do zeme.

     Ja dažďové záhrady považujem za posledný článok v nakladaní s dažďovou vodou. Vodu musíme chrániť, snažiť sa ju zadržať napr. v retenčných nádržiach či jazierkach (majú nepriepustné dno), aby z nej mali osoh živočíchy v čase sucha, aby vytekajúca či kvapkajúca voda z retenčných nádrží bola zdrojom vody v mlákach s blatom či malých jazierkach pre všetky živočíchy v okolí od vtákov až po včely. A ak voda vytekajúca z retenčnej nádrže do jazierka pretečie ďalej, nech kľudne skončí…………………………….. napríklad v prirodzenej alebo umelej terénnej depresii (znížená časť územia, čo môže byť aj väčšia lúka či časť trávnika), do ktorej steká dažďová voda z okolia. Žiadne rastiny z verejných peňazí, len trávnik……. lebo ak naozaj chceme pomôcť životnému prostrediu, vieme to urobiť bez nároku na verejné financie teraz a ani v nasledujúcich rokoch.

      Preto si týmto dovolím požiadať nielen samosprávy, ale aj projektantov, architektov, poslancov, školy, ale aj občanov, aby ste sa pri príprave svojich ekoaktivít vždy seba opýtali: „Urobili sme všetko pri danom projekte v prospech živočíchov v čase sucha?“